* 1989, Čadca
V rokoch 2009 – 2015 študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici, v ateliéri Doc. Štefana Balázsa. Žije a tvorí v Prahe.
Trojnásobný finalista súťaže Ján Bátorek priznáva, že je dieťaťom 90. rokov a tento fakt jednoznačne ovplyvňuje formu, ale aj obsah jeho vizuálného jazyka. Autor vyrastal v malom kysuckom meste, kde ho formoval mix západnej a východnej estetiky, tak charakteristický pre divoký záver minulého tisícročia. Práve tranzitné obdobie, navyše v mimoriadne konzervatívnom prostredí spôsobilo, že Bátorek bol ako malý chlapec konfrontovaný s dvoma celkom odlišnými vizuálnymi systémami. V televízii sledoval Matelka so Spidermanom, samolepky Terminátora si lepil na starú československú chladničku. Postupom času si začína všímať socialistické sídliská postriekané graffiti, objavuje subkultúry, ktoré ho formovali, ako sú metal, punk, neskôr aj porno, fetiš... Bátorek priznáva, že sa inšpiruje expresionizmom, surrealizmom, Lynchom, postmodernou, poéziou, okolím a podvedomím… Fascinuje ho nielen postapokalypsa, ale aj pocit strachu a nesmrteľnosť – vnútorné pochody, psychika, démoni... Formálne jeho prednostne figurálnu maľbu definuje kombinácia expresívnych tendencií, príklon k symbolizmu, ale bezpochyby aj vizualita českej „čiernej školy“.
Finálové dielo Sídliskový chlapec (2022) trefne vizualizuje prostredie, v ktorom mnohí z nás vyrastali. V spomienkach na detstvo sa miešajú hrdinovia z obrázkových knižiek, fragmenty väčších architektonických celkov, ale aj kachličky v maminej kuchyni. Naivné naráža na túžbu byť akceptovaný, čo sa deje najmä prostredníctvom vonkajších znakov – oblečenia, doplnkov, tetovania, ktorými vyjadrujeme príslušnosť k určitej skupine či klanu, s ktorou sa chceme stotožniť. Bátorek sa snaží zachytiť fragmenty mestských subkultúr a atmosféru, ktorá z nich vyžarovala - znepokojivú náladu, divný vtip, nadsázku.
„Špatné tribalové tetovačky, šedé sídliská, krčmy, odreté hánky, boľavé srdcia, drogy a všetky tie mrazivé a zároveň tak hrejivé spomienky vkladám do bizarných sureálnych výjavov. Sídliskové deti sa prechádzajú po sídlisku s vizážou bájnych bytostí a mutantov zo západných animákov. Občas sami, inokedy v skupinkách, nejdú domov, kujú pikle, poflakujú sa, hltajú slobodu...“ (J. B.)
Sídliskový chlapec
Olej ,akryl, sprej na plátne 170x130