Ožíva legenda Bratislavy. Kochova záhrada so slnečným kúpeľom po rokoch otvorila svoje brány

Ožila legenda Bratislavy. Obnovená Kochova záhrada bude opäť slúžiť ako miesto pre oddych

Hlavné mesto, aj vďaka finančnej podpore od Nadácie VÚB vo výške 230-tisíc eur, obnovilo ikonu Bratislavy – Kochovu záhradu. Areál, ktorý dlhé roky chátral kompletne upravili a revitalizovali na základe výsledkov architektonicko- historického výskumu z roku 2007. Záhrada, spôsobom akým bola navrhnutá a zrealizovaná, ale hlavne svojou funkciou, ktorú plnila ako záhrada pre pacientov sanatória, bola a je aj dnes jedinou záhradou svojho druhu na Slovensku. Architektonické riešenie, záhradnícke a estetické prevedenie, ktoré ladí s objektom budovy sanatória ju radia medzi popredné záhrady medzivojnového obdobia Slovenska.

„Dlhodobo podporujeme miesta, ktoré majú silný príbeh a hodnotu – od ikonickej Kalvárie v Banskej Štiavnici až po Kochovu záhradu v srdci Bratislavy. Všetky spája genius loci – duch miesta, ktorý láka návštevníkov. Kochova záhrada bola roky skrytá, napriek tomu nestratila svoju atmosféru ani význam. Sme radi, že spolu s magistrátom môžeme tomuto miestu vrátiť život a znovu ho otvoriť ľuďom,“ hovorí Jozef Kausich, generálny riaditeľ VÚB banky.

Za vznikom sanatória a záhrady stoja významní medzivojnoví architekti

Kochovu záhradu založil MUDr. Karol František Koch, významný slovenský lekár, chirurg a ortopéd, ktorý si dal na dnešnej Partizánskej ulici v rokoch 1929 – 1930 postaviť súkromné sanatórium so záhradou. Projekt sanatória spracovali poprední architekti Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otokar Klimeš. Budova sanatória so záhradou je chránená kultúrna pamiatka a patrí medzi najlepšie diela slovenského funkcionalizmu. Vo svojej dobe bola najmodernejším sanatóriom v medzivojnovom Československu. Záhrada je neoddeliteľnou súčasťou sanatória a za jej architektonickým riešením stojí už spomínaný architekt Jindřich Merganc.

Viac ako 100 cudzokrajných rastlín, sochy od neznámeho autora a slnečný kúpeľ

Záhrada vznikla v rokoch 1930 - 1932 na mieste pôvodného vinohradu. Sadovnícky a výsadbový plán vypracoval Jozef Mišák, v tom čase uznávaný hlavný záhradník a botanik z Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch. Mišák pri tvorbe plánu uplatnil koncepciu „zeleň po celý rok“ a v záhrade vysadil 120 rôznych druhov, foriem a variet drevín, z toho až 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných (exotických) rastlín. Kvôli severovýchodnej orientácii svahu a špecifickej polohe - budova sanatória chráni záhradu pred studenými vetrami -tu vznikla jedinečná mikroklíma. Vďaka nej cudzokrajné dreviny prežili aj naše zimy bez toho, aby boli poškodené mrazom.

Pred budovou sanatória sa nachádzali dve nádrže na vodu. Prítok vody do nich mal umeleckú podobu, bol prekrytý bielymi soškami, pravdepodobne mali tvar ľadových medveďov. Za budovou stála dominantná fontána upravená pre kaskádovité padanie vody. Súčasťou architektonického riešenia boli i dve sochy - socha Matky s dieťaťom a socha Milencov. Kedy sochy vznikli a kto je autorom dodnes nevieme. Zaujímavým prvkom bolo jazierko situované v spodnej časti záhrady, ktoré slúžilo na odtok povrchovej vody zo svahu.

Zásadná obnova po rokoch

Zanedbaná a zdevastovaná záhrada po rokoch prešla do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy, a to naštartovalo jej záchranu. Prvé otvorenie záhrady bolo v auguste 2022. Mesto záhradu vyčistilo, vyviezlo tony odpadu, urobilo bezpečnostné orezy stromov a základnú údržbu. 11. augusta 2022 bola záhrada po dlhých rokoch izolácie opäť sprístupnená širokej verejnosti.

S komplexnou obnovou vzácnej Kochovej záhrady začalo hlavné mesto v lete 2025. V rámci nej došlo najmä k výsadbe novej zelene tak, aby zo záhrady opäť vznikla krásna zelená oáza v strede mesta. Nová výsadba sa usiluje čo najviac rešpektovať historické druhové zloženie a zachovávať zbierkový charakter záhrady. Spolu s desiatkami nových, mladých, zdravých stromov tu pribudlo aj vyše 500 kríkov, tisíce trvaliek či vodné rastliny.

Taktiež boli zrekonštruované vonkajšie oporné múry okolo záhrady, vybudované návštevnícko-interpretačné centrum, a pribudlo aj zázemie pre návštevníkov. Obnovené boli chodníky, lavičky a celý mobiliár. Vyčistené a ošetrené boli aj sochy v záhrade a došlo tiež k rekonštrukcii bazéna, ktorý bude slúžiť ako vodný prvok.

Mesto Bratislava realizovalo projekt masívnej obnovy vďaka financiám z eurofondov z programu Interreg Slovensko-Rakúsko a s podporou Nadácie VÚB. Kľúčovú úlohu pri zachovaní záhrady zohral Národný Trust n. o., ktorý v záhrade už od roku 2007 pravidelne organizoval dobrovoľnícke brigády zamerané na základnú údržbu a spriechodnenie areálu, na ktorých sa podieľali stovky individuálnych aj firemných dobrovoľníkov.