Gotická cesta
Do Rákoša pri Jelšave sa vracajú vzácne oltáre
Gotická cesta Gemerom a Malohontom ukrýva množstvo pokladov. Nejde však iba o významné pamiatky stredovekej éry, ako by názov poznávacej trasy mohol napovedať, ale aj o ďalšie historické vrstvy, ktoré vykresľujú príbeh regiónu. Spolupráca združenia Gotická cesta, rožňavského biskupstva, Pamiatkového úradu SR a Nadácie VÚB prinavrátila do Kostola Najsvätejšej Trojice časť barokového mobiliáru, ktorý čakal na svoje opätovné osadenie viac než dvadsať rokov.
Pod lesom nad starou baníckou obcou Rákoš v okrese Revúca stojí pri pohľade na exteriér nenápadný kostol ukrývajúci vzácne gotické maľby – a to nielen v interiéri, ale pôvodne aj na vonkajších stenách. Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je románsko-gotická jednoloďová stavba z polovice 13. storočia. Zachovaná je románska podkovovitá apsida a štrbinové románske okná, vstupný portál už predstavuje gotický lomený oblúk. Nástenné maľby z obdobia od poslednej tretiny 14. storočia po druhú polovicu 15. storočia pokrývajú steny a klenbu presbytéria a skoro celú severnú stenu lode. Tak ako na iných miestach na Gemeri sa tu stretávame s kvalitnou talianskou freskovou maľbou, ktorú objednali pre kostol tunajší bohatí zemepáni Bubekovci.
Od roku 1992 s mnohými prestávkami prebiehali v interiéri reštaurátorské práce, zamerané práve na odhalenie a záchranu stredovekých nástenných malieb. Cieľom reštaurátorských zásahov bolo aj samotné vybavenie kostola, ktorého súčasti sú taktiež národné kultúrne pamiatky. To však muselo byť z kostola demontované a prevezené do reštaurátorských ateliérov. Konkrétne išlo o hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnicu, krstiteľnicu a parapet empory. Organ bol rozobratý a deponovaný v sakristii samotného kostola. Väčšia časť mobiliára prešla v nasledujúcich rokoch odbornými rukami tímu reštaurátoriek.
Kvôli nedokončeným prácam v interiéri kostola však museli byť diela po reštaurovaní dočasne uložené u vlastníka, v priestoroch Rožňavského biskupstva. Kostol nemohol byť z týchto dôvodov od 90. rokov využívaný miestnou cirkevnou komunitou. Aj napriek tomu, že boli oltáre a kazateľnice zreštaurované, museli prejsť konzervačnými zásahmi. Práve dlhodobé uskladnenie v rozobratom stave spôsobilo opätovné napadnutie drevokazným hmyzom, hubami či plesňami. Bolo ich preto potrebné skontrolovať, nanovo vyskladať, odborne konzervovať a nakoniec nainštalovať na svoje pôvodné miesto v kostole v Rákoši.
Rok 2025 priniesol pozitívny posun
Vďaka spolupráci vlastníka – farnosti Jelšava, ktorá spadá pod rožňavské biskupstvo, združenia Gotická cesta, Odboru konzervačnej vedy na Pamiatkovom úrade SR v Bratislave ako odborného partnera a za finančnej podpory Nadácie VÚB sa na jar v roku 2025 rozbehli dlho očakávané práce. Za polroka sa podarilo obnoviť dva z troch oltárov, ktoré boli navrátené do kostola koncom októbra. Konkrétne ide o hlavný oltár Najsvätejšej Trojice z rokov 1742 – 1764 a bočný oltár Panny Márie Immaculaty z roku 1764. Hlavný oltár bol umiestnený na svojom pôvodnom mieste, teda vo svätyni na kamennej oltárnej menze. Bočný oltár bol pri inštalácii otočený o 90° oproti pôvodnej polohe a to kvôli prezentácii vzácnej fresky Najsvätejšej Trojice, ktorá bola medzičasom na tomto mieste odhalená a zreštaurovaná.
Do kostola sa pred vyše dvomi rokmi vďaka podpore Ministerstva kultúry SR vrátil aj drevený maľovaný strop z roku 1737, interiér teda postupne naberá svoju podobu z obdobia poslednej pamiatkovo hodnotnej etapy z konca 18. storočia. Na poslednom oltári a kazateľnici sa stále pracuje v ateliéroch PÚ SR, navrátenie týchto súčastí mobiliáru je plánované na jar 2026. Organ, ktorý sa v kostole nachádzal, bol premiestnený vlastníkom pamiatky. Ten je taktiež predmetom ďalšieho výskumu a v konečnom dôsledku aj odborných záchranných zásahov a návratu späť do kostola.
